V prípade kúpy či predaja nehnuteľnosti, pri dedení, alebo pri stavbe nehnuteľnosti, či už fyzickou osobou alebo v prípade developerov v podnikateľskej sfére, je potrebné dbať na preverenie existencie vecných bremien na určitej nehnuteľnosti, na ich obsah a najmä na to, do akej miery vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti.

Vecné bremená patria medzi práva k cudzím veciam a znamenajú pre vlastníka nehnuteľnosti obmedzenie v súvislosti s jeho povinnosťou v prospech iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať za účelom prospešnejšieho užívania inej nehnuteľnosti alebo pre potreby určitej osoby. Ide teda iba o obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti a s tým súvisiace práva a povinnosti, ktoré prechádzajú na strane povinného spolu s vlastníctvom nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Vlastník tým ale nie je obmedzený v disponovaní s nehnuteľnosťou.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (in rem), alebo patria určitej osobe (in personam). Týmto spôsobom sa rozlišuje, kto je oprávneným z vecného bremena. V prípade vecného bremena k nehnuteľnosti ide o každého vlastníka nehnuteľnosti, s ktorou je spojený výkon práva vecného bremena, ktoré prechádza s prevodom vlastníctva nehnuteľnosti na každého vlastníka, nie len konkrétnu osobu, ako je tomu v prípade vecného bremena in personam. Pri vecnom bremene patriacom určitej osobe môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú vlastnícky viazané k nehnuteľnosti a vecné bremeno patrí výlučne tejto konkrétnej osobe.

Pri vecnom bremene sú hlavnou podstatou povinnosti, ktoré má vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a naproti tomu práva zodpovedajúce týmto povinnostiam na strane oprávneného. Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je povinný strpieť určité správanie oprávnenej osoby (napríklad strpieť prechod cez svoj pozemok, strpieť umiestnenie reklamnej tabule, trpieť čerpanie vody zo studne, či právo doživotného bývania určitej osoby), zdržať sa určitého správania (napríklad zdržať sa výstavby oplotenia nad určitú výšku), alebo konať v prospech oprávnenej osoby (napríklad poskytovať peňažné plnenie, alebo zber plodov).

Na základe uvedených povinností vzniknú oprávnenému práva z vecného bremena a to právo užívania zaťaženej veci (napríklad právo prechodu, prejazdu, umiestnenia určitej veci), právo požívania (napríklad prisvojenie plodov zaťaženej veci) a právo bývania (napríklad bývanie v byte pôvodným nájomcom, pokým mu nie je poskytnutá bytová náhrada, doživotné bývanie určitej osoby v byte).

Pokiaľ ide o náklady na udržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vecného bremena, účastníci môžu uzavrieť dohodu o spôsobe hradenia nákladov a opráv užívanej veci. Pokiaľ sa nedohodnú, náklady je povinný znášať ten, kto je oprávnený na základe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu užívať cudziu vec, ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Vecné bremená vznikajú najčastejšie písomnou zmluvou o zriadení vecného bremena, ale aj na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu, zo zákona alebo vydržaním.

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť aj súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Zmluva musí mať písomnú formu, podpis povinného z vecného bremena na zmluve musí byť osvedčený a na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Povinnými náležitosťami zmluvy je označenie zmluvných strán, označenie dotknutej nehnuteľnosti, vymedzenie obsahu vecného bremena a určenie, či sa vecné bremeno zriaďuje za odplatu alebo bezodplatne. Čo sa týka obsahu vecného bremena, je potrebné vymedziť práva zodpovedajúce vecnému bremenu, špecifikovať nehnuteľnosť, ku ktorej sa obmedzuje vlastnícke právo a nehnuteľnosť, s vlastníctvom ktorej je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Taktiež je potrebné určiť, či ide o právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, alebo patrí určitej osobe. Pokiaľ ide o odplatnosť zmluvy, ak zmluva tento údaj neobsahuje, platí, že ide o vecné bremeno zriadené bezodplatne.

Pri závete v spojení s výsledkami konania o dedičstve môže byť zriadené napríklad vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľnosti. Súdom schválená dohoda o dedičstve sa ale môže od závetu odlišovať. Ak poručiteľ nezriadil závetom vecné bremeno, je možné zriadiť ho prostredníctvom dohody dedičov schválenou súdom.

Vecné bremeno sa môže zriadiť aj rozhodnutím príslušného orgánu, väčšinou súdom, napríklad pri vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti alebo rozhodnutím v konaní o neoprávnenej stavbe.

Vecné bremená môžu vzniknúť aj zo zákona, v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zákona o energetike alebo zákona o cestnej doprave.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí v prípade, ak sa po dobu desiatich rokov nevykonávalo. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno aj vydržať.

Vecné bremeno najčastejšie zaniká na základe zmluvy, na ktorej je potrebné osvedčiť podpis oprávneného a vykonať vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremená zanikajú taktiež zo zákona alebo rozhodnutím príslušného orgánu, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou príp. zánikom.