Popri klasických typoch obchodných spoločností je jednou z možností ako začať podnikať aj založenie družstva. Družstvo sa od obchodných spoločností rozlišuje určitými špecifikami, ktoré sa môžu stať výhodou pri voľbe vhodnej formy podnikania.

Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Čiže okrem zisku je tu hlavný dôraz kladený na potreby členov.

Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze družstva, na ktorej sa určí zapisované základné imanie, schvália sa stanovy a volia sa orgány družstva. Pred konaním schôdze musia byť podané prihlášky členov a pripravený návrh stanov, následne sa zvolá schôdza zvolávateľom. Priebeh ustanovujúcej schôdze sa osvedčuje notárskou zápisnicou. Na rozdiel od obchodných spoločností má v družstve každý člen pri hlasovaní na schôdzi jeden hlas. Počet členov potrebných pre založenie družstva je určený zákonom, družstvo musí mať minimálne päť členov fyzických osôb, alebo dvoch členov, ktorí sú právnickými osobami. Podmienkou vzniku členstva v družstve je splatenie stanovami určeného členského vkladu. Vklad musí byť splatený do 15 dní od konania ustanovujúcej schôdze, určenému členovi predstavenstva. Bez splatenia členského vkladu členstvo nevznikne. Pred podaním návrhu na zápis do obchodného registra musí byť splatená aspoň polovica zapisovaného základného imania. Minimálna výška základného imania je 1 250,- EUR, čiže výrazne nižší minimálny limit ako napríklad pri spoločnosti s ručením obmedzeným, kde sa vyžaduje minimálne základné imanie vo výške päť tisíc eur. Družstvo je povinné už pri svojom vzniku zriadiť nedeliteľný fond najmenej vo výške 10 % zapisovaného základného imania.

Definovanie družstva ako neuzavretého počtu osôb znamená, že počet členov nie je vopred stanovený a môže sa meniť bez súčasnej zmeny stanov. Takisto sa členovia neuvádzajú ani v príslušnom obchodnom registri. Uvedená skutočnosť je výhodou oproti obchodným spoločnostiam, nakoľko napríklad pri spoločnosti s ručením obmedzeným sa počet spoločníkov môže tiež meniť, ale je potrebné zmeniť spoločenskú zmluvu, zmeny schváliť na valnom zhromaždení a zapísať ich do príslušného obchodného registra. V družstve naopak postačuje rozhodnutie o prijatí člena. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa však musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

Členovia neručia za záväzky družstva. Stanovy môžu určiť pre niektorých členov družstva uhradzovacie povinnosti presahujúce členský vklad na krytie strát družstva, ktorých výšku určia stanovy. Členovia teda neručia za záväzky družstva ani do výšky ich nesplateného vkladu, ako je to pri niektorých obchodných spoločnostiach.

Orgánmi družstva sú členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány družstva určené stanovami. Pokiaľ sa zakladá družstvo, ktoré má menej ako 50 členov, ide o tzv. malé družstvo, v ktorom stanovy môžu určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza. Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou. V družstvách s členstvom právnických osôb, ktoré majú menej ako päť členov, určia spôsob rozhodovania a štatutárny orgán stanovy.

Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva. Tak ako uvedenú funkciu zabezpečuje pri obchodných spoločnostiach valné zhromaždenie, v družstve ide o členskú schôdzu, ktorá rozhoduje o zmene stanov, volí a odvoláva členov predstavenstva a kontrolnej komisie, schvaľuje účtovnú závierku, rozhoduje o rozdelení a použití zisku, o zvýšení alebo znížení základného imania, o základných koncepciách rozvoja družstva, o splynutí, zlúčení, rozdelení a inom zrušení družstva alebo zmene právnej formy a o ďalších záležitostiach týkajúcich sa družstva a jeho činnosti.

Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, na čele ktorého stojí predseda, prípadne podpredseda. Predstavenstvo riadi družstvo a je zároveň exekutívnym orgánom. Plní rozhodnutia členskej schôdze a zodpovedá za jej činnosť. Podlieha pôsobnosti kontrolnej komisie, ktorá môže od predstavenstva vyžadovať informácie o hospodárení. Funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné.

Maximálna dĺžka funkčného obdobia členov orgánov družstva je 5 rokov. Stanovy môžu následne funkčné obdobie skrátiť alebo vylúčiť možnosť opätovného zvolenia členov. Je potrebné brať zreteľ aj na skutočnosť, že tu platí zákaz konkurencie, to znamená, že členovia predstavenstva a kontrolnej komisie, prokuristi a riaditeľ nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti, alebo upraviť rozsah zákazu konkurencie v stanovách iným spôsobom.

Družstvo sa zrušuje uznesením členskej schôdze s likvidáciou alebo bez likvidácie s právnym nástupcom, zrušením konkurzu, rozhodnutím súdu, uplynutím doby, na ktorú bolo zriadené, alebo dosiahnutím účelu, na ktorý bolo zriadené. Rozhodnutie o zrušení sa osvedčuje notárskou zápisnicou.